hladampravdu

Po prvom kole prezidentských volieb zostalo mnoho ľudí prekvapených. Mnohí boli sklamaní nad taktikou, ktorá nevyšla, iní boli sklamaní zahanbujúcim prepadákom kandidátov, ktorí  „na to mali“. Z toho, čo sa nám tu ponúka v druhom kole, nemáme veľmi na výber. Volič sa správa úplne inak ako si politik vo vysokej funkcii predstavuje, aby sa správal. Bolo to vidno tesne pred voľbami  na správaní dvoch najväčších rivalov – predstaviteľov strany SMER a KDH. Mysleli si, že v spojení  získajú body od najviac ohrozených a najchudobnejších ľudí – dôchodcov ľavicových i pravicových a aj od cirkevnej hierarchie, ktorá im ich úmysel požehná. To spojenie bolo veľmi, veľmi účelové. Nevyšlo.

Tieto dve strany nezískali body ani od mladšej generácie, ktorá dala najavo, že si neželá, aby inštitút manželstva bol zakotvený v Ústave. Tradičné hodnoty manželstva sa presadzujú inak ako iba jednou vetou vsunutou do Ústavy SR. Nie za cenu ohrozenia iných hodnôt – napr. obmedzením slobody a demokracie, čo vsunutím do Ústavy napr. silnejších právomocí prezidenta, môže vyplynúť. Súdna moc je takmer nereformovateľná, ak na jej čele budú stáť skorumpovaní sudcovia. Silný prezident bude mať  ťah na všetky štruktúry štátu a ak sa tam dostane ten, čo už tie štruktúry de facto  ovláda, nič mu už nebude brániť, aby demokraciu vymenil za totalitný režim – veď na jeho konci sa hlásil do tej najsprávnejšej strany ako silný ateista… Je takéto smerovanie pravdepodobné? Je.

Tesne pred voľbami bolo evidentné, že obom predstaviteľom najsilnejších strán tečie do topánok . Avšak pohár,  ktorý chceli spolu s uzavretím „fajky mieru“ vypiť, tiež pretiekol. Ich potenciálny volič sa od nich odvrátil. Preto predseda vlády získal viac ako o 10% menej hlasov ako mal v predvolebných preferenciách a kandidát ľudovej platformy iba  slabých 3,3%, čo je žalostne málo. A tretí kandidát úplne diskreditačných 0,6%. Jednoduchý občan – volič má iné myslenie, inak koná, dáva svoj hlas často inému ako vysoko vzdelanému kandidátovi, ktorý dlhodobé mýty a účelové klamstvá na jeho osobu nedokázal vyvrátiť.  Možno nie je ani prekvapením, že volič si vybral radšej nové tváre, nie stranícke,  s potenciálom zmeny,  a tie obkukané a staré už poslal „do dôchodku“, vrátane horúceho kandidáta tesne pred voľbami , hoci obľúbeného,  lídra „nežnej“ pána Kňažka.

Pán Guyla Bárdos /SMK/ s 5,1% hlasmi získal celkom slušný počet hlasov svojich, prevažne maďarsky hovoriacich voličov, ale šancu postúpiť do 2. kola mal len minimálnu. Podobne nezávislá pani Mezenská s 2,4% hlasmi, ktorá zabodovala ešte v parlamente svojou odvahou postaviť sa na odpor špine a nespravodlivým praktikám v politike. Kandidovali vo voľbách hlavne preto, aby sa zviditeľnili a teraz majú veľkú šancu byť naďalej v politike, aj získať hlasy v ďalších voľbách do parlamentu, kým prepadajúci politici tú šancu stratili.

Predovšetkým však treba vidieť úspech 2 kandidátov, ktorí nemajú vlastné strany, ale podporu majú iba od samotných občanov zo širokého politického spektra. Obaja prišli s víziou, programom pre občanov, ktorí potrebujú byť chránení pred mocou, čo ich zbedačuje. Pán Kiska  24% (455 996 hlasov voličov) a pán Procházka 21,2%  (403 548 hlasov voličov) spolu získali nadpolovičnú väčšinu ostatných hlasujúcich občanov. Keby toto KDH predvídalo, mohli priechodnejšieho Procházku /odídeného z KDH/ podporiť  dohodou, že ďalší dvaja kandidáti s menšími preferenciami by sa pred voľbami stiahli, ako to aj mali z rôznych strán odporúčané. Ale lídri KDH  takto predvídaví neboli a musia si konečne v sebareflexii priznať úplnú porážku. Tak tu teraz máme problém v 2. kole.

Odhliadnime od „víťaza“ volieb s 28% hlasmi (531 919 voličov), čo je pri účasti cca 46% voličov víťazstvo Pyrhovo. Z oprávnených voličov (okolo 4,3 mil.)  je to okolo 12-13% všetkých. Jeho oponent čelí špinavým ohováraniam zo strany „víťaza“ z prvého kola. „Víťaz“ do konca týždňa určite ešte čímsi prekvapí, aby mohol získať na svoju stranu  zvyšok málo informovaných voličov. Ale obávam sa, že mnohí ani voliť nepôjdu, lebo sú z takejto kampane zhnusení. Povedia si, že však je to už jedno, kto bude novým budúcim prezidentom. Najhoršie nie je zlé rozhodnutie /voľba menšieho zla tam tiež patrí/, ale žiadne rozhodnutie. Volič musí dať jasný signál, aké má byť ďalšie smerovanie našej republiky a SMER-u, ktorý už dokázal, čo pre občanov urobil, dať spiatočku! Nech si dovládne a splní svoje sľuby a občanom dá tie „istoty“! Ujsť z boja v čase, kedy by mala byť splnená aspoň časť vládnych sľubov, je zbabelé. A zbabelci nemajú v politike miesto!

Nejaké riešenie sa však črtá. Neviem, či Ústava SR alebo zákon o voľbách umožňuje, aby kandidoval predseda vlády. Iba na Slovensku je to tak. A nie je to pravdepodobne v súlade s Ústavou, kde je jasne vymedzené, aké právomoci má parlament, čo obnáša pozícia a funkcia predsedu vlády a čo funkcia prezidenta. Jeden človek nemôže byť na dvoch najvyšších funkciách štátu. Ani keby si to účelovo dal aj do Ústavy SR s podporou časti opozície. To sa nerobí!

Najideálnejším prípadom  by bolo, aby  „víťaz“ z 1. kola urobil sebareflexiu a vzdal sa kandidatúry ešte pred voľbami do 2. kola. To sa už nestihne, je to iba fikcia. Ale aj tak by bolo 2. kolo prezidentských volieb zaujímavejšie medzi ďalšími dvoma dosť vyrovnanými kandidátmi. A ľudia by šli voliť s radosťou.